Autor: Ján Palárik (1822 – 1870)
Dielo: Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch
Žáner: komédia (veselohra)
Téma: zblíženie šľachty s ľudom/ zblíženie Maďarov a Slovákov vo vtedajšom Uhorsku/ kritika stereotypov/ vlastenectvo

O autorovi

Ján Palárik sa narodil v obci Raková na Kysuciach. Po štúdiu teológie sa stal katolíckym kňazom. Pôsobil na viacerých miestach a bol pomerne často prekladaný cirkevnou vrchnosťou na rôzne farnosti. Časté zmeny pôsobiska boli akousi formou trestu pre Palárika za jeho názory aj aktivity smerom k vzniku národnej (slovenskej) cirkevnej provincie, ktorá mala sídliť v Trnave alebo Nitre.

Jeho posledným pôsobiskom bola farnosť Majcichov (pri Trnave), kde ho presadila vtedajšia majiteľka panstva grófka Helena Esterházyová.

Jeho dramatické dielo preto vychádza a čerpá z bohatých skúseností z rôznych častí Uhorska, kde mal možnosť spoznávať rôzne sociálne skupiny, národnosti, povahy aj ich maniere. Okrem umeleckej činnosti sa venoval aj prispievaniu do rôznych novín a časopisov, zapájal sa do polemík aj diskusií.

Palárik sa stal aj jednou z vedúcich predstaviteľov politického prúdu – Novej školy. Názor zámerne upriamuje pozornosť a zároveň sa vyhraňuje voči starej politike, voči starej škole. Tú v časoch Palárika predstavovali hlavne osoby, ktoré pokračovali v štúrovskej politike. Jej hlavným znakom bola neustála konfrontácia s maďarskými politikmi. Palárikove politické postoje sa najviac ukazujú práve v komédii so skráteným názvom Zmierenie. To je aj pointa politiky Novej školy.

Žiaľ, ukázalo sa, že ani starým prístupom, ani tým novým sa Slováci v Uhorsku zlepšenia svojho postavenia nedočkali.

Na počesť Palárika, ktorý sa spolu s Jonášom Záborským a Jánom Chalupkom stali najvýznamnejšími slovenskými dramatikmi, sa divadlo postavené v Trnave premenovalo roku 2001 na Divadlo Jána Palárika v Trnave.

Rozbor: Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch

Hlavné postavy: Grófka Eliza Hrabovská, učiteľ – Miluškin otec, Miluša – jeho dcéra, grófkina spoločníčka, Ľudovít Kostrovický, Rohoň – zememerač, Kostrovického priateľ

Kompozícia: 3 dejstvá

Dej:

Priebeh komédie je postavený na zámene. Tá je zároveň aj typickým prvkom všetkých Palárikových diel. Postavy sa vydávajú za niekoho iného, ako v skutočnosti sú.

Grófka Eliza a jej spoločníčka Miluša vystupujú tak, že Miluša sa predstavuje a komunikuje ako grófka. Tá zas plní úlohu spoločníčky. Rovnaký princíp sa uplatnil aj v druhej nosnej dvojici. Barón Kostrovický a jeho priateľ, zememerač Rohoň si taktiež vymenia úlohy.

Pri interakciách spomínaných párov navzájom, aj s ostatnými postavami, odkrývajú sa základné problémy, charaktery aj osobné drámy. Dielo je v prvom rade komédiou, komických aj humorných situácií je väčšina.

Kostrovický je sveták, ktorý sa po dlhej dobe vracia domov a plánuje sa usadiť. Barón Kostrovický v priebehu deja prijme svoju skutočnú slovenskú identitu. Zápletka sa začne zamotávať už v momente stretu oboch párov, kde po krátkom predstavení (a predošlej zámene) sa páry do seba zamilujú.

Problémom však je ich rozdielny spoločenský status aj problematická identita – najmä v prípade Kostrovického, ktorý sa považuje skôr sa Maďara, aj keď ním v skutočnosti nie je.

Na záver dochádza k odhaleniu identít a k zmiereniu, ktoré sa odohrá na dožinkovej slávnosti.  Miluša si zoberie za muža Rohoňa, grófka Eliza sa vydá za Kostrovického.