Trvanie: 28.6.1914 – 11.11.1918

Účastníci: Trojspolok, Dohoda

Výsledok: prehra Trojspolku

Dôsledky: vznik nových štátov, vznik Spojených Národov (predchodca OSN), nové hranice, poníženie Nemecka, odveta v podobe 2.svetovej vojny (Hitler/nacizmus)

Prvá svetová vojna je celosvetový a ničivý konflikt, ktorý najmä v Európe spôsobí zmeny, ktoré sú viditeľné dodnes. Medzi tie najhlavnejšie patria hranice súčasných európskych štátov aj vzťahy medzi nimi. Z historického hľadiska sa európske teritórium, večne zmietané vo väčších (30-ročná vojna, napoleonske vojny) či menších konfliktoch dokáže uchrániť pred pokračujúcimi vojnami a deštrukciou vďaka projektu Európskej Únie.

Aké sú dôvody a príčiny v dovtedy najväčšej vojne v dejinách ľudstva? Je ich viacero, prvým sú ambície nových štátov v Európe – Nemecka a Talianska, druhým je neochota tradičných veľmocí podeliť sa o územia, ktoré prinášajú zisk, globálny vplyv aj prestíž. Tak sa svet rozdelil na dva tábory: Trojspolok a Dohodu. Vzájomný konflikt dvoch táborov bol neodvratný – postarali sa oň monarchovia (vládci), ktorí boli pokrvní príbuzní: anglický kráľ, nemecký cisár, ruský cár. Bratranci, ktorých starou mamou nebol nikto iný, než slávna a úspešná anglická kráľovná Viktória.

Korene konfliktu – zjednotenie nových štátov a ich ambície

Prekvapivou informáciou je, že ani Nemecko, ani Taliansko v priebehu stredoveku aj novoveku neexistujú. Štátne útvary, ktoré moderný človek nájde na súčasnej mape Európy, vznikli až v druhej polovici 19.storočia.

V obidvoch prípadoch sa proces zjednotenia – vytvorenia štátu, tak , ako ho poznáme dnes, začína v prvej polovici 19.storočia. Podobne ako u nás (v Uhorsku) aj Taliani a Nemci sa snažia vymaniť spod kontroly iných štátov/ národov. Spoločným nepriateľom obidvoch formujúcich sa štátov je Rakúsko. Rakúsko (Habsburská monarchia) kontroluje dianie v budúcom Nemecku aj vo väčšej časti Itálie (najmä severnej). Prečo a ako?

Po finálnej porážke Napoleona (1815) sa nové hranice štátov (monarchií) aj nové mocenské rozloženie udeje na konferencii všetkých štátov, ktoré Napoleona porazili a znášali aj náklady na vojnu. Tento akt sa udial vo Viedni a dostal meno Viedenský kongres (1815).

Rovnako ako v športe, aj v politike je domáce prostredie výhodou. Rakúsko si dokázalo presadiť množstvo výhod. Prvou je dominancia v nemeckom priestore, druhou je dominancia v Itálii – najmä jej severná časť, ktorá je ekonomicky na úrovni západnej Európy, je pre Habsburgovcov mimoriadne lákavá.

Zjednotenie Nemecka

Nemecký priestor sa nakoniec bez Rakúska zjednotí pod vedením iného nemeckého štátu – Pruska. Otto von Bismarck, pruský kancelár, najmä použitím vojen so všetkými susedmi budúceho Nemecka zabezpečí, že približne 30 rôznych nemeckých útvarov vytvoria spolok (bund) nemeckých štátov – Nemecké cisárstvo. Zjednotenie Nemecka je vyhlásené roku 1871.

Zjednotenie Talianska

Podobne, ako v Nemecku, aj tu sa o zjednotenie postarajú elity – Sardínsko-Piemontský kráľ Viktor Emanuel II. Po vojenskom odstránení vplyvu Habsburgovcov v Itálii (bitka pri Solferine) sa podarí obsadiť celé územie dnešného Talianska a z približne 30 samostatných útvarov vytvoriť jednotný centralizovaný štát – Taliansko v roku 1861 (fakticky až 1870).

Potreba vojny

Obidva novovzniknuté štáty (Nemecko + Taliansko) sa po zjednotení ocitajú v rozličných pozíciách, ale jedna vec ich spája: Svoje vnútorné problémy (najmä v Taliansku je ich obrovské množstvo) si plánujú vyriešiť spôsobom, ktorý je v iných európskych krajinách bežný, zabehnutý a fungujúci. Sú to kolónie.

Kolónie

Kolónie už niekoľko storočí prinášajú svojim majiteľom obrovské zisky. Angličania, Francúzi, Holanďania, Španieli, Portugalci aj Belgičania si dokázali vybudovať koloniálne impériá. Tie zabezpečovali lacnú pracovnú silu, dostatok surovín aj nové trhy na predaj výrobkov.

Bohužiaľ pre novovzniknuté štáty – Nemecko a Taliansko, sú kolónie už dávno rozdelené. Proces sa začal pomerne rýchlo po Kolumbusovom objave Ameriky roku 1492. Od objavu uplynulo 400 rokov a priestor na zisk nových území je minimálny. Navyše, tie štáty, ktoré už kolónie vlastnia, sa ich nechystajú za žiadnych okolností vzdať.

Najväčším impériom v dejinách ľudstva je Britské impérium. Počtom lodí z prelomu 19. a 20. storočia dokonca prevyšuje aj dnešný stav loďstva USA, ktoré má celosvetovo najviac plavidiel (štátnych + vojenských). Okrem iného, Anglicko vlastní celú Indiu.

Druhým najväčším impériom na svete je Francúzske impérium. Nasledujú záujmy Ruska spoločne s menšími štátmi a konflikt je len otázkou času.

Prvá svetová vojna

Vojna sa má dve príčiny, ktoré je potrebné odlišovať. Skutočným dôvodom  je zisk kolónií, atentát v Sarajeve, kde zahynie nástupca Rakúska-Uhorska František Ferdinand d´Este je len zámienka.

Pred samotným vypuknutím vojny prebieha v Európe zbrojársky kolotoč. Každý štát sa snaží investovať do modernizácie armády a pripraviť sa na budúci a očakávaný konflikt. Najlepšie je privanené Nemecko, ktoré je vedené psychopatickým panovníkom Wilhelmom II.

Dohoda vs. Trojspolok

Už dávno pred vojnou dochádza k zoskupovaniu štátov, ktoré majú rovnaké problémy aj motivácie. Preto sa Nemecko spojí najprv s Rakúskom-Uhorskom a neskôr aj Talianskom. Výsledkom je Trojspolok. Tri štáty, ktoré vytvoria v strede Európy jednoliate územie, ktoré sa dá strategicky veľmi účinne brániť – členovia majú dlhé spoločné hranice, vo výsledku vznikne s Európe útvar, ktorý sa alternatívne nazýva aj Centrálne mocnosti.

Ako reakcia na vznik Trojspolku vzniká Dohoda.  V nej sa zoskupia štáty, ktoré chcú zastaviť ambície Trojspolku – zisk kolónií. Tvoria ho Veľká Británia, Francúzsko, Rusko. Neskôr sa pridajú aj ďalšie štáty.

Dohoda: Rusko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo. Neskôr je členom až 11 štátov.

Trojspolok: Nemecko, R-U, Taliansko. Neskôr je členom aj Bulharsko a Osmanská ríša, Taliansko roku 1915 prestúpi do Dohody.

Začiatok vojny

Vojna sa formálne začne vyhlásením vojnu R-U (Rakúsko-Uhorsko) Srbsku dňa 28.júla 1914. Nasleduje reťazová reakcia, kde si kvôli rôznym spojeneckým dohodám vyhlásia vojnu všetky európske štáty. Neskôr sa do bojov pridajú aj územia, ktoré sú pod kontrolou európskych impérií (Veľkej Británie, Francúzska, Nemecka, Talianska, Belgicka, atď.) Preto sa konflikt stáva globálnym – používame termín svetová vojna.

Prvá svetová vojna – tvorba frontov

V priebehu prvej svetovej vojny sa nakoniec neuskutočnil nemecký scenár, ktorý ráta s rýchlou a prekvapivou vojnou. V nemeckých plánoch sa má vojna skončiť do jedného, maximálne troch mesiacov.

Z bleskovej vojny (blitzkrieg) sa nakoniec stane vojna zákopová – pozičná. Táto zmena charakteru vojny si potom aj vyžiada milióny ľudských životov. Vojaci na oboch stranách využívajú najpokročilejšie metódy likvidácie protivníka, a preto počet obetí (v porovnaní s vojnami z minulosti) rastie k miliónom. Sú to najmä: chemické zbrane (NEM), rotačné guľomety, lietadlá, ponorky (NEM), brokovnice (USA), tanky (V.B.) a iné.

V Európe sa nakoniec vytvoria tri frontové línie, ktoré možno rozčleniť na ďalšie. Najviac statickým je front západný, najviac pohyblivý je východný, kde bojuje Trojspolok s Ruskom. posledným je front južný, ktorý možno deliť na taliansky a balkánsky.

Vývoj bojov

Priebeh prvej svetovej vojny sa dá zhrnúť do konštatovania, že ani jeden blok nedokázal zabezpečiť prevahu a likvidáciu protivníka. Aj napriek tomu, že Taliansko do vojny vstúpi ako člen Dohody (pôvodne sa zmluvne zaviazalo Trojspolku) a tiež faktu, že Rusko vystúpi z Dohody v dôsledku boľševickej revolúcie, ktorú zorganizuje ruský emigrant V.I.Lenin.

Zlom nastane až vstupom USA, ktoré podporia Dohodu vyhlásením vojny Trojspolku až v roku  1917. Dôvodom je najmä agresívna ponorková vojna Nemecka, ktoré cielene likviduje americké plavidlá so zásobami pre Veľkú Britániu. Útoky nemeckých ponoriek v istej chvíli už nie je vláda USA ochotná akceptovať, a preto vyhlasuje Trojspolku vojnu.

Oddýchnutí, motivovaní a dobre vyzbrojení americkí vojaci znamenajú prielom na západnom fronte, kde veľmi rýchlo začne nemecká armáda zlyhávať. Následne sa prestane dariť aj nemeckým spojencom, ktorí doplatia na slabé zásobovanie, nedostatok financií aj zaostalé velenie či neochotu vojakov bojovať (R-U).

Koniec vojny – porážka Trojspolku

Vstup USA do vojny znamená rozhodujúci okamih, ktorý spôsobí kolaps Trojspolku, ktorý na začiatku rátal s trvaním vojny maximálne na 6 mesiacov. Vojna sa ale natiahla na 4 roky.

Porážka Trojspolku ( Nemecko, R-U, Bulharsko, Osmanská ríša, Bulharsko) je neodvratná a okrem prehry vo vojne to pre všetkých porazených znamená aj koniec ríše – monarchie. Jednotlivé monarchie sa veľmi rýchlo rozpadnú a na ich troskách vzniknú moderné štáty – Československá republika a iné. Definitívna porážka Trojspolku je potvrdená kapituláciou Nemecka dňa 11.11.1918