Autor: Martin Kukučín (1860 – 1928)

Dielo: Keď báčik z Chochoľova umrie (1890)

Žáner: poviedka

Téma: zemianstvo a jeho úloha v spoločnosti

O autorovi

Martin Kukučín (vlastným menom Matej Bencúr) patrí k významným realistickým autorom, ktorý spolu s ďalším oravským rodákom – Pavlom Országhom Hviezdoslavom výrazne formuje celé realistické hnutie v slovenskej literatúre.

Kukučín sa narodil v oravskej obci Jasenová v roku 1860. Po absolvovaní štúdií na krátko pracuje ako učiteľ v rodnej obci. Túto prácu neskôr zanechá, popri nej študuje externe gymnázium a neskôr odchádza do Prahy, kde v rokoch 1885 – 1893 študoval na Lekárskej fakulte Karlovej Univerzity. Štúdium mu trvá pomerne dlhú dobu. Dôvodom však neboli nedostatočné schopnosti či vedomosti. Najväčším problémom boli vysoké finančné náklady. V Prahe sa aktívne zúčastňuje práce v študentskom spolku mladých Slovákov s názvom Detvan. Počas vysokoškolských štúdií pokračuje v literárnej tvorbe. Práve tu dokončí poviedku, ktorá sa zapíše do dejín slovenskej literatúry zlatými písmenami – Keď báčik z Chochoľova umrie.

Po získaní diplomu, a nemožnosti uplatniť sa ako lekár v Uhorsku, odchádza Kukučín do Chorvátska, neskôr do Chile. Na krátko sa po 1.svetovej vojne usádza na Slovensku, no na sklonku života opäť domovinu opúšťa a smeruje do Chorvátska, kde v roku 1928 zomiera. Pochovaný je v Martine na Národnom cintoríne.

Vo svojej tvorbe sa realisticky snaží vykresľovať najmä slovenský – dedinský ľud, zemiansku vrstvu v čase národného obrodenia, venuje sa témam svojej mladosti aj témam historickým. Z literárnych druhov sa najviac venuje próze, kde sú výsledkom krátke aj dlhé útvary (črty, poviedky – romány). Napísal aj tri dramatické diela.

Obsah

Keď báčik z Chochoľova umrie je pomerne krátka poviedka z dedinského prostredia, ktorá má dve hlavné postavy. Prvou je chudobný zeman Aduš Domanický, druhým je Ondrej Tráva  – gazda/ podnikateľ. Zápletka  je postavená na predaji fiktívneho tovaru (jačmeň), ktorý zeman Domanický ponúkol Trávovi a zobral zaň aj zálohu. Nakoniec sa ukáže, že žiadny tovar neexistuje a nastane problém s vrátením zálohy. Tu Domanický neustále opakuje vetu, ktorá sa dostane do názvu poviedky – peniaze vyplatí, až keď báčik z Chochoľova umrie a ostane po ňom dedičstvo.

Tráva sa ako kompenzáciu dožaduje spílenia vzácnych stromov, ktoré sa nachádzajú pri kaštieli Domanického. Ten ale odmieta s tým, že ide o rodový symbol a zároveň miesto posledného odpočinku jeho predkov. Zároveň sľúbi, že do týždňa Trávovi peniaze vráti, svoj sľub aj dodrží.  Pri osobnej návšteve u Domanického dôjde aj k prehliadke kaštieľa spolu hospodárskymi budovami. Už na prvý pohľad je jasné, že zeman Domanický je chudobný, kaštieľ je zanedbaný a zvyšok jeho majetku rovnako. Medzitým báčik z Chochoľova naozaj zomrie, Aduš Domanický sa ale k žiadnemu dedičstvu nedostal.

Vnútorne sa poviedka delí na nasledovné časti:

• I. časť – Obrazy z trhu a krčmy v Podhradí
• II. a III. časť – Nocľah v Domaniciach, sen
• IV. časť – Ondrej Tráva u pána Domanického
• V. časť – Prehliadka dvora, stajne, sypárne
• VI. časť – Pri zemianskych hroboch, na jarmoku v Zámostí

Rozbor

Dielo je autorovým vyjadrením sa k aktuálnej spoločenskej téme – slovenskí národovci aj intelektuáli hľadajú spôsoby, ako povzniesť národné povedomie a získať pre Slovákov aj podiel na moci, ktorý im je v Uhorsku odopieraný (podobne ako iným národnostným menšinám).

Zemianstvo predstavuje spoločenskú vrstvu, ktorá by sa mohla postaviť za práva Slovákov – je to totiž privilegovaná vrstva, ktorá má aj volebné právo. V slovenskom realizme je práve úloha zemianstva v národnom obrodení jedna z ťažiskových. Rôzni autori však úlohu a možnosti zemanov vidia rôzne. Ako ju vidí Martin Kukučín?

Kukučínov zeman Aduš Domanický je klamár, chudák a nie je hoden svojich predkov ani svojho postavenia. Nemá nič, preto mu autor dal aj priliehavé priezvisko Doma-nický (doma-nic). Jeho kaštieľ je na zrútenie, celé jeho hospodárstvo tiež. Je teda zrejmé, že Kukučínov postoj k zemanom je negatívny a nerobí si ilúzie o ich zapojení sa do obrodenia Slovákov. Sami sú totiž neschopní postarať sa v prvom rade o seba, na národe im záležať určite nebude.

Výsledkom teda je, že Kukučín zemianstvo úplne zavrhol. Zaujímavé ale je, že Hviezdoslav túto problematiku vidí inak. Vo svojich eposoch (Ežo, Gábor Vlkolinský) si zachováva istú nádej v zemanoch, ktorí sa ale musia prispôsobiť novým podmienkam – splynúť a spolupracovať s gazdami, nie sa nad nich vyvyšovať a separovať sa.

Ondrej Tráva tiež nie je úplne ideálnym človekom. Kukučín si teda neidealizuje ani sedliacku/ gazdovskú vrstvu. Tráva je totiž lakomý a za každú cenu sa snaží zarobiť. Zanechal gazdovanie, stal sa podnikateľom. Jeho životným cieľom je čo najväčší zisk. Pri Domanickom na to takmer doplatil. Je predsa len lepším človekom ako Domanický.

Kukučín si ani v tejto poviedke, ani v iných dielach, nevytvára falošné ideály. Nekompromisne odhaľuje stav v spoločnosti a kritizuje všetkých bez výnimky – zemanov aj sedliakov. Preto je jeho tvorba skutočne realistická. Zároveň je to aj dôvod, pre ktorý sa v osobnom živote nikdy na Slovensku (Uhorsku) necítil dobre a väčšinu života prežije za hranicami.

Zaujímavosti:

• Chochoľov nie je fiktívna dedina. V súčasnosti sa táto obec reálne nachádza neďaleko hraníc s Poľskom, v poľskej časti Oravy. V minulosti toto územie patrilo celé Uhorsku, obývané bolo Slovákmi.
• Priezvisko Kukučín je autorov pseudonym. Skutočné meno spisovateľa je Matej Bencúr. Finálnu podobu svojho pseudonymu vytvoril podľa prezývky svoj matky, ktorý obyvatelia dediny Jasenová nazývali kukučka.
• Ako lekár pôsobí Kukučín v Chorvátsku, na ostrove Brač – v súčasnosti je táto oblasť hojne navštevovaná dovolenkármi najmä zo Slovenska. Na Mateja Bencúra si starší obyvatelia veľmi dobre pamätajú aj takmer 100 rokov po jeho smrti.