Na západe nič nové – Kompletný rozbor

Autor: Erich Maria Remarque (1898 – 1970)

Dielo: Na západe nič nové / Na západe nič nového (1928)

Žáner: román (protivojnový)

Téma: protivojnový román/ román o prvej svetovej vojne

O autorovi

Erich Maria Remarque je nemecký spisovateľ, narodený v Osnabrücku. Pre pochopenie diela ktoréhokoľvek autora je vždy dobré poznať jeho pozadie, životné skúsenosti aj postoje. Prvá zaujímavosť sa spája s menom autora. V skutočnosti sú to zaujímavosti dve. Najprv je to vysvetlenie stredného mena „Maria”, ktoré začal používať na počesť svojej matky. S otcom mal veľmi zlý vzťah.

Druhá zaujímavosť sa viaže k jeho priezvisku, ktoré znie francúzsky, pričom ide o nemeckého autora. Pôvodné priezvisko autora bolo Remark. Zmena na francúzsky variant (Remarque) nastal po vydaní románu „Na západe nič nové”. Spisovateľ sa v novom mene prihlásil k svojim francúzskym koreňom.

Autor má osobnú skúsenosť s vojnou. Zúčastnil sa bojov na západnom fronte počas 1.svetovej vojny. Bojoval za Trojspolok, teda za Nemecké cisárstvo, ktoré nakoniec vojnu prehralo. Na fronte je vážne zranený a zvyšok prežije na liečeniach.

Otrasné zážitky zo zákopov autor využil v románe „Na západe nič nové”, ktorý sa stal svetovým bestsellerom. Erich Maria Remarque k téme vojny napísal viacero svetoznámych diel: Traja kamaráti, Noc v Lisabone (témou je 2.svetová vojna) a iné. Charakterom svojej tvorby, aj priamou účasťou vo vojne, patrí do zásadnej spisovateľskej  skupiny tzv. „stratenej generácie”

Za svoju prácu nikdy nezískal Nobelovu cenu. Počas 2. svetovej vojny sa ho nacistický režim snažil presvedčiť, aby sa vrátil z emigrácie do Nemecka. Remarque to odmietol. Zomrel v roku 1970 vo Švajčiarsku.

Rozbor

Hlavná postava je zároveň aj rozprávačom. Je ním študent strednej školy Paul Bäumer (čítaj Bojmer). Pod vplyvom propagandy (nie propagácie), ktorá ho ovplyvní počas stredoškolského štúdia, sa spolu so spolužiakmi dobrovoľne prihlási do armády. Všetci spolu majú romantické predstavy o vojne, o  boji, hrdinských činoch a veľkom víťazstve Nemecka.

Román je písaný retrospektívne. Hlavná postava sa spätne vracia do minulosti a začína vojenským výcvikom. 10 – týždňový pobyt vo výcvikovom tábore je ale plný šikanovania. Už tu sa celej skupine spolužiakov rozpadajú takmer všetky romantické predstavy.

Budovanie zákopov aj prvé ostré bojové strety nadobro spravia z mládežníkov trosky. Neustále bombardovanie, plynové útoky, surové boje muža proti mužovi sú popretkávané opismi spolupatričnosti, obetavosti a vojnového priateľstva. Vojna z mladých ľudí dostala to najhoršie a zároveň aj to najlepšie.

Absolútne vytriezvenie v Paulovi Bäumerovi spôsobí smrť jeho kamaráta Katzinského. Ten bol v zákopoch akýmsi mentorom a naučil Paula i ďalších, ako prežiť.

Absurditu vojny aj všetkých jej obetí vykresľuje záver románu a pamätná veta celej knihy. V posledných dňoch vojny je zabitá aj hlavná postava Paul Bäumer. Oficiálne správy z frontu oznamujú, že na západe nič nové. Umieranie v skutočnosti pokračuje a stáva sa dennou súčasťou všetkých jej aktérov.

Vojna zmenila svojich účastníkov naveky. Po príchode domov sa mnohí nikdy nezačlenili naspäť do spoločnosti, kvôli fyzickým aj psychickým defektom. To už je ale príbeh iných diel. Odporúčame ďalších spisovateľov z tzv. „stratenej generácie” – Ernest Hemingway, Francis Scott Fitzgerald, John Dos Passos, James Joyce, John Steinbeck, William Faulkner a J.R.R Tolkien.